Rok 2025 Za Rohom – náš cestovateľský denník
53! Presne toľko dní (a nocí) sme v roku 2025 strávili spoločne na cestách a výletoch mimo domova. Nedávno sme si so Simou sadli a začali vyratúvať, kde všade sme tento rok boli. Jedno miesto, druhé, tretie… a nakoniec sme sami boli prekvapení, že tých zážitkov nebolo vôbec málo. A tak vznikol tento článok. Nazvime ho „Cestovateľský denník Za Rohom za rok 2025„. 🙂
Tento článok je iný než ostatné. Slúži predovšetkým ako spomienka pre nás. Aby sme mali všetky cesty, výlety a momenty z tohto roka na jednom mieste. Je o spomienkach a o tom, aký bol náš rok 2025. Bol to rok naplánovaných ciest, ale aj nečakaných výletov. Krátkych, ale aj tých dlhších „únikov z reality“, a taktiež aj ťažších návratov domov. Rok, ktorý nám pripomenul, že cestovanie nie je len o vzdialenejších destináciách, ale hlavne o spoločnom čase.
A hoci v článku nenájdete klasické tipy, itineráre ani praktické rady, na aké ste pri našich článkoch zvyknutí, môže aspoň poslúžiť ako malá inšpirácia pre ďalších. 🙂
Január – Liga majstrov v Mníchove
Január priniesol prvý tohtoročný (a navyše aj nečakaný) výlet. Špecifický bol aj tým, že bol bez Simy a bez detí, čo u nás ozaj nebýva zvykom. Vlastne to bolo asi prvýkrát za celý čas, čo sme so Simou spolu. 😄
Všetko sa to začalo nevinnou otázkou v práci: „Kto by mal záujem ísť na zápas Ligy majstrov medzi Bayernom a Slovanom?“. Skončilo to tým, že o pár dní sme z parkoviska pred firmou vyrážali dva minivany smer Mníchov.
Do Mníchova sme dorazili v neskorých večerných hodinách, takže prvý deň sme sa len ubytovali a väčšina z nás rovno zaliezla do izieb. Na druhý deň nás už čakal nabitý program – prehliadka Olympijského parku, BMW múzeum, no a nemohla chýbať ani trocha „pivnej turistiky“, keďže Mníchov je povestný svojimi pivovarmi a pivnými záhradami.
Večer nasledoval presun do legendárnej Allianz Arény a futbalový zážitok, ako sa patrí. Bayern Mníchov v Lige majstrov na vlastné oči. Ešte nikdy som sa neocitol na takomto obrovskom štadióne a na zápase takéhoto formátu. A keď pri nástupe hráčov zaznela hymna Ligy majstrov, mal som zimomriavky. Neskutočný pocit. Stálo to naozaj za to.
Na ďalší deň sme si ešte doobeda dali prehliadku centra mesta a musím povedať, že ma Mníchov veľmi milo prekvapil. Nemecké mestá nás nikdy veľmi nelákali, no po tomto výlete je jasné, že to budeme musieť prehodnotiť. Krásne historické centrum, množstvo pamiatok a zaujímavých miest.
Bol to skvelý štart cestovateľského roka 2025.
PREČÍTAJTE SI…
O Mníchove máme samostatný článok – Čo vidieť v Mníchove a čo v ňom zažiť počas 2 dní.
Február – jarné prázdniny v Slovenskom raji
Február znamenal jarné prázdniny a aj tento rok sme ich strávili v Slovenskom raji, na našej obľúbenej Chate 3 skalky.
Bol to presne ten typ pobytu, kde sme doslova vypli. Minimum času na telefónoch a internete, žiadny stres, žiadne povinnosti. Len pokoj, les a čas strávený spolu ako rodina.
Čítali sme knihy, hrali sa s deťmi, vychutnávali si rannú kávu pri východe slnka, opekačka, prechádzky po lese a večery pri krbe… Takto nejako vyzeral náš program. Ja som bol síce v tom čase mierne nachladený, no aspoň Sima s Emkou si užili aj vírivku (áno, aj to Chata 3 skalky ponúka 😉).
Hoci je chata od nás vzdialená len pár minút cesty, bol to veľmi príjemný čas, ktorý nám opäť pripomenul, že na vypnutie netreba cestovať ďaleko. Stačí dobré miesto a správna spoločnosť. Strávili sme tu krásne štyri dni a pomaly sa z toho stáva naša malá rodinná tradícia počas jarných prázdnin.
Marec – Jubilejný rok v Ríme
O tom, že sa bude v Ríme v roku 2025 konať jubilejný rok, sme so Simou vedeli. Spočiatku sme tomu ale neprikladali veľkú váhu. Pamätám si však jednu omšu, na ktorej zbor zahral hymnu jubilejného roka. Nasledovala kázeň venovaná tejto téme a až vtedy som si uvedomil, čo to vlastne znamená a aká výnimočná udalosť to je. Jubilejný rok sa koná len raz za 25 rokov. A vtedy sme sa so Simou zhodli…kedy ísť do Ríma, ak nie práve teraz? 🙂
S naším nápadom sme sa podelili aj so známymi a nakoniec z toho vznikla spoločná cesta troch rodín. Šesť dospelých a päť detí vo veku od jedného do štyroch rokov. O zábavu bolo teda postarané.
V Ríme sme strávili celkovo osem dní, počas ktorých sme v rámci putovania navštívili všetky štyri hlavné baziliky, ktoré sa počas jubilejného roka tradične navštevujú, ako aj ďalšie pútnické miesta. Popri tom sme sa program snažili prispôsobiť aj deťom a zaradili sme doň ZOO, zvolili oddychovejšie tempo a samozrejme nemohli chýbať ani klasické turistické miesta. Snažili sme sa nájsť rovnováhu tak, aby boli spokojné deti aj my dospelí. No nie vždy všetko išlo podľa plánu.
Táto cesta totiž priniesla rôzne emócie, najmä vďaka deťom. Pamätám si, ako sme si po návrate so Simou hovorili, že tak skoro už nikam cestovať nebudeme. 😄
Keď sa však obzrieme spätne vieme, že rozhodnutie ísť na jubilejný rok do Ríma bolo správne. Dnes na to spomíname už len s úsmevom a určite to neľutujeme.
PREČÍTAJTE SI…
Chceli by ste sa o Jubilejnom roku v Ríme dozvedieť viac? Prečítajte si náš článok – Jubilejný rok 2025 v Ríme: Všetko, čo potrebujete vedieť.
Apríl, máj – mesiac strávený v Alghere na Sardínii
Čo sme to vraveli? Že tak skoro nikam cestovať nebudeme? Hmm… dlho nám to nevydržalo. 😅
Koncom apríla sme už leteli do Alghera, kam sme sa vybrali rovno na celý mesiac. Rozhodnutie vzniklo pomerne spontánne. Mali sme za sebou náročnejšie obdobie, stále v jednom kolotoči. Práca, škôlka, povinnosti doma… A nejako zo Simy vzišlo, že asi potrebujeme reset. Navrhla, aby sme na mesiac odišli niekam do Talianska.
Presviedčať ma o tom rozhodne nemusela. Kritériá boli jasné – menšie prímorské mesto, priamy let zo Slovenska, dostupné pláže a dobré zázemie pre rodiny. Voľba padla na Alghero. A lepšie sme si vybrať ani nemohli. Alghero naše predstavy a podmienky naplnilo úplne dokonale.
Samotná cesta však nebola úplne bez komplikácií. Emka pár dní pred odletom ochorela – mala nábeh na zápal stredného ucha a nebolo isté, či sa do odletu dá dokopy. Riešili sme možnosť storna, dokonca aj alternatívu dopravy inak než lietadlom. To by v praxi ale znamenalo približne tri dni cestovania a kombináciu vlakov, autobusov a trajektu. Nakoniec to však zvládla a let prebehol našťastie celkom v poriadku.
Ani začiatok pobytu nebol úplne podľa našich predstáv. Išli sme tam s veľkými očakávaniami…že budeme zdravo žiť, cvičiť, usilovne pracovať na cieľoch a podobne. Lenže život (a more) to zariadili trochu inak. A úprimne? Lepšie to dopadnúť ani nemohlo.
Postupne sme zvoľnili tempo, vypli hlavu a nechali sa unášať sardínskym spôsobom života. Žiadny zhon, žiadne „musíme“. Len ranné cappuccino, večerné prechádzky uličkami starého mesta, smiech, more a veľa gelata. 🙂
Alghero nás doslova očarilo svojou atmosférou, pohodou aj ľuďmi. Užili sme si ho do posledného dňa a prirástlo nám k srdcu. Mesiac však ubehol ako voda a čakal nás návrat. A ten bol poriadne tvrdý.
PREČÍTAJTE SI…
Zaujalo vás Alghero? Tak potom si prečítajte tento článok – Alghero – čo vidieť, zažiť a prečo sa sem vrátiť.
Jún, júl – návrat do reality
Predstavte si, že takmer celý mesiac zažívate úplnú pohodu pri mori, bez starostí, doslova v štýle „la dolce vita“. A potom vás niekto zo dňa na deň presunie späť na Slovensko, rovno do všetkých povinností, termínov a všetkého možného. Bol to krutý návrat.
Darmo sme si so Simou hovorili, že si ten pokoj a pozitívny prístup z Talianska prenesieme aj domov. Realita nás dobehla veľmi rýchlo. Samozrejme, nepodarilo sa nám to.
Emka sa síce po návrate do škôlky tešila, no nadšenie jej vydržalo presne jeden deň. Každé ráno sme tak zápasili s ťažkým vstávaním, presviedčaním, že do škôlky treba chodiť a že je tam vlastne dobre. Proste, ťažko sa nám zvykalo späť na to všetko okolo.
Ani júl situáciu veľmi nezlepšil. Hoci boli prázdniny, pre Simu to znamenalo, že mala doma obe dievčatá. Ja som mal zase kopec práce a dni išli jeden za druhým. Aspoň že už bolo leto, teplo a dlhé dni.
August – pobyt v Hoteli Hubert vo Vysokých tatrách a predĺžený víkend v Košiciach
August sa už niesol v o niečo pozitívnejšom duchu. Pomaly sme si už zvykali a počas mesiaca sme stihli aj dva výlety.
Prvým z nich bol štvordňový pobyt v Hoteli Hubert v obci Gerlachov, vo Vysokých Tatrách. Vrátili sme sa sem už po tretíkrát, no tentoraz počas hlavnej turistickej sezóny. Dovtedy sme hotel navštevovali vždy mimo sezóny a rozdiel bol naozaj neporovnateľný. Každodenný animačný program, množstvo aktivít pre deti, zrekonštruované detské ihrisko a mini ZOO nás príjemne prekvapili.
Pridala sa k nám aj babka s dedom a pobyt si užili oni, my aj deti. Ak by ste zvažovali, kam vyraziť s deťmi na pobyt, Hotel Hubert je za nás správna voľba. Máme k nemu spísanú aj samostatnú recenziu – Recenzia: Hotel Hubert Gerlachov – naše hodnotenie a skúsenosti.
Druhým výletom bol predĺžený víkend v Košiciach. Keďže tu máme švagrovcov, spojili sme sa s nimi a vymysleli program zameraný čisto na deti. Navštívili sme ZOO, DinoPark, detskú historickú železnicu, videli sme vysvietenú spievajúcu fontánu, pri ktorej si deti s nadšením zatancovali. Tento čas sa im veľmi páčil a my sme boli radi, že sme leto zakončili práve takto.
Opäť sa nám aj tu potvrdilo, že netreba cestovať ďaleko, aby sme si užili pekné chvíle spolu. Možno dáme budúci rok spoznávaniu Slovenska ešte väčší priestor.
PREČÍTAJTE SI…
O tom, čo všetko môžete s deťmi v Košiciach zažiť, sa dočítate v článku – Košice s deťmi: Kam na výlet, za zábavou aj za oddychom.
September – návrat do škôlky
September znamenal koniec prázdnin, návrat do škôlky a opätovné nabehnutie do pôvodného režimu. Nič zásadné sa v tomto mesiaci neudialo, no o to pokojnejší bol. Emka zvládala škôlku prekvapivo bez problémov a celé to tentoraz prebiehalo oveľa jednoduchšie.
Takže toľko v skratke k septembru.
Október – Chalet Laura v Starej Lesnej
Október pokračoval podobne ako september. Každodenný kolobeh, z ktorého sme si dopriali štvordňovú prestávku.
Spolu so starými rodičmi a švagrovcami sme si rezervovali Chalet Laura v Starej Lesnej, ktorý je pre nás asi najviac „baby-friendly“ ubytovanie, aké poznáme. Detský kútik priamo v chate, kompletné vybavenie a prostredie prispôsobené pre deti, vlastné detské ihrisko hneď pred chatou…jednoducho ideálne miesto na jesennú pauzu.
Všetci sme sa zhodli, že toto rozhodne nebol náš posledný pobyt v Chalet Laura.
Našu recenziu k Chalet Laura si môžete prečítať tu – Recenzia: Chalet Laura Stará Lesná – dokonalá chata pre rodiny s deťmi.
November – kedy vlastne uplynul?
November bol u nás jedným z mesiacov, ktoré prejdú tak rýchlo, že si to ani neuvedomíte.
Bol to všedný mesiac, ktorý nepriniesol nič nové, a ani sme si vlastne neuvedomili, že je už za nami. Aj takéto mesiace k roku patria.
December – vianočné trhy v Košiciach a čas Vianoc
Posledný mesiac v roku a s ním aj vianočný čas. Priznám sa, od decembra som mal možno o niečo väčšie očakávania, no nakoniec je to možno aj dobre. Všetko bolo presne také, ako malo byť.
Plány boli smelšie. Chceli sme (alebo aspoň ja 😅) navštíviť viacero vianočných trhov, nasať atmosféru blížiacich sa Vianoc čo najviac. Nakoniec sme stihli len vianočné trhy v Košiciach, kam sme vyrazili na dva dni.
Žiadny Krakov, Prešov ani iné miesta sa nekonali a úprimne, aj Košice boli pre nás menším sklamaním. Predstavovali sme si, že to bude aspoň z časti podobné Budapešti…teda množstvo stánkov, pestrá ponuka a podobne. Realita bola iná…povedzme, že to bolo omnoho menšie. 😄 Nevadí. Videli sme aspoň vysvietené námestie a hlavne sme spolu strávili čas.
Doma sa potom Sima postarala o pravú vianočnú atmosféru vďaka krásnej výzdobe a samotné Vianoce prebehli v pokojnom, rodinnom duchu.
Záver
A sme tu, na konci… ďalší rok je za nami. Je zaujímavé takto sa obzrieť späť a uvedomiť si, koľko zážitkov, ciest a spoločných momentov nám rok 2025 priniesol. Zároveň sme zvedaví, čo ďalšie nás ešte čaká.
Plány už v hlave máme, no ako to už býva, uvidíme, čo sa naozaj podarí a čo nám prinesie rok 2026.
